Medveď, USA, oheň... Kde sme všade boli?

Sme živí a zdraví, znova na začiatku... Po dlhom čase som sa znova dostala k tomu, aby som mohla napísať aspoň pár slov o našom lete - ktoré by malo ešte pár mesiacov pokračovať. Áno, sme znova vo Vancouveri, ale o tom potom. Z Osoyoos sme sa vybrali naspäť ku nášmu kamarátovi Mirovi do mestečka Riondel. Rozhodovali sme sa medzi cestou cez USA a cestou cez Kanadu, ktorou sme už išli... Nakoniec sme šli cez "tú kanadskú". Ešte než sme odišli z Osoyoos, išli sme sa pozrieť na jednu rozkošnú výstavu malých postavičiek a malého sveta v jednej veľkej miestosti. Krásna práca istého Dána a jeho manželky - neskôr aj jeho priateľov. (link) (Keď sme prichádzali do Riondel, zbadali sme aj medveďa...) Cestou späť sme sa na noc zastavili na Jazere Christina. Bol tam kľud a málo turistov :-) Ráno sme sa osviežili v jazere a putovali ďalej. Nakúpili sme v mestečku Rossland, ktoré má bohatú históriu. Bolo krásne upravené. Trošku sme sa tam pomotali po obchodíkoch (kúpila som si parádne ponožky!). U Mira sme strávili asi týžďeň. Taký ten regeneračný týžďeň... Miro nám veľmi pomohol, za čo sme mu dlžní. :-) 21.augusta sme sa rozhodli prejsť hranice - ako môj narodeninový darček. Išli sme do štátu Idaho, kde sme šli na večeru v meste Bonners Ferry. Výborná pizza s bazalkou a sušenými paradajkami, mňam! Na druhý deň sme sa šli pozrieť do mesta Sandpoint. Veľmi sa nám tam páčilo - oddychovali sme v parku, kde sme si dali melón a čítali knihu, popritom sme počúvali škriekanie malých orlíčat. Do Washingtonu sme sa dostali cez mesto Newport, kde sme sa moc nezdržiavali. Chceli sme sa dostať do mesta Republic, teda najmä Peťo, lebo ho tam zaujímala miestna komunita ľudí... Do mesta sa dalo dostať za 2 a pol hodiny, no my sme trochu zablúdili do lesa, tak to trvalo trošku dlhšie. Akokoľvek, ale máme z tadiaľ krásne fotky (v galérii). Skúšala som si znova šoférovať náš traktor - je to celkom sranda na tzv. "offroad-e". Zastavili sme sa po ceste, že prespíme v lese - a koho sme znova nevideli? Medveďa!

Na druhý deň sme sa dostali do mesta Republic, kde sa tažko dýchalo, kvôli požiarom... Pohli sme sa ďalej na mesto Tonasket, kde to bolo horšie a horšie... videli sme stále menej, dýchalo sa stále horšie a hlava nás bolela stále viac. Horelo tam neskutočné množstvo lesa - už tam ale zostal len dym a spúšť, ktorú po sebe požiar nechal, keď sme tadiaľ prechádzali (toto píšem hľavne kvôli ľuďom, čo si myslia, že nás omrzel život - bolo to tam bezpečné, inak by uzatvorili cesty a evakuovali obyvateľov Okanogan okresu, v štáte Washington). Do Kanady sme sa vrátili znova cez Osoyoos a putovali, putovali, vyčerpaní z toho dymu, no ten zmizol, až keď sme boli v meste Hope. Bolo tam veľmi pekne. Spali sme pri takom peknom potôčiku a blízko lesa. Konečne bez dymu! A teraz sme tu - vo Vancouveri, kde plánujeme cestu po USA :-) Na obrázku je: 1) výstava v Osoyoos s mini pidi lyžiarmi 2)Kootaney Lake 3)pohľad z auta na Washington

4)spomínaný potôčik v meste Hope