Mesto pokroku a splnený sen

Nasledujúce 3 mesiace by sme mali pokračovať južnejšie od Kanady.

Smerujeme ku splneniu nášho „amerického sna“.

Prešli sme hranice s USA (aj s naším prívesom), kde sme sa samozrejme dočkali obľúbených otázok – kto sme zač, čo robíme, kam ideme, čo spolu máme a pod. Tomu sa je ťažko vyhnúť.

Prvá zastávka bola mesto Bellingham. Neskôr Seattle.

Seattle:

Do mesta Seattle som sa tužil ísť pozrieť niekoľko rokov... Bol to môj veľký sen, ku ktorému som sa presníval cez hudbu, ktorá pochádza od kapiel tohto mesta ako Pearl Jam, Alice In Chains, Nirvana, Soundgarden, Jimi Hendrix... Vždy som túžil zažiť atmosféru tohto mesta. Prečo takáto hudba a prečo toto mesto? Veľké mesto, ktorého rozloha ma prekvapila.

Autobus z predmestia nás priviedol do centra cez tunel od metra, v ktorom stále jazdí rýchlovlak. Všetko veľké, čisté, ľudia unavení vracajúci sa domov z práce.

Opäť na ulici som prekvapivo hľadel na kontrastne pôsobiace mrakodrapy a malé, staré domy hneď vedľa. Takúto siluetu som ešte nikde nevidel. Malé bary sa striedali s veľkými hotelmi, nájomnými bytovými domami s obrovskými terasami.

„Nadzemka“ križovala avantgardné múzeum hneď vedľa vysokej stojacej veže s reštauráciou a vyhliadkou, pýchy Seattle-u, Space Needle.

Ľudia rôznych rás, farieb vlasov, oblečenia nás míňali a ja som si uvedomil, že som len ďalší turista.

Plánovaný mestský park, kde si obyvatelia budú môcť odrhnúť ovocie, či zeleninu, mnoho zelene, parky, bicykle, elektrické auta a pod. Netreba zabudnúť na legálnu marihuanu v celom štáte Washington. Toto, ale i viac z toho, čo som videl za krátku dobu vo mne vyvolávalo pocit, že som v americkom meste pokroku.

Bolo by trúfalé tvrdiť, že som precítil atmosféru mesta, skôr by som povedal, že som ovoňal, čo bolo pod pokrývkou.

Sen sa stal skutočnosťou. Cítil som VEĽKÚ vďaku za to, že som sa dopracoval až sem, do Seattlu. Vďačný komu? Každý Ho/To pomenuje ináč. Hej, a bol som na seba hrdý J No v zapätí mi napadlo, že potrebujem nový sen. Sen, ktorý ma opäť povedie ďalej...

Žiaľ, trvalo to celé veľmi krátko. Ponáhľali sme sa stretnúť našich kamarátov zo Slovenska do mesta Livingston v Montane. Tam nás už čakal skvelý človek Frank (dúfam, že ho tu niekde ešte spomeniem). Kamarát našej cestovateľskej patrónky po USA, Maureen z North Vancouver-u.

Ale toto je už asi iný príbeh.

PS: Aspoň už teraz na 100% viem, že mesto a jeho atmosféra nesála z budov, priestorov, pamätníkov a ulíc, ale z ľudí, ktorí to mesto obývajú...