Zelený Oregon

Shosone Falls sa nám veľmi páčili, ale rozhodli sme sa pokračovať ďalej.

Išli sme do hlavného mesta Idaho, Boise, resp. do jeho predmestia Nampa. Tam sme zostali na dve noci v kempe. Stala sa nám taká mala nehoda s káblom, ktorý prepája auto a príves. Pretrhol sa, lebo sa šúchal po zemi, nedali sme si na to pozor. Ale oprava sa úspešne podarila – ešteže sa v tom Petrík tak vyzná. Šikovník.

Pokračovali sme na hranice Idaho a Oregon. Keď sme prichádzali do mesta Ontario, už nás vítali tabuľky „Welcome to Oregon“. Keď sme sa prechádzali po Ontariu, videli sme všelijaké malé a zaujímavé obchodíky, napríklad aj jedno krásne záhradníctvo, kde sa dali kúpiť aj stromy. Veľa obyvateľov mesta bolo z Mexika. Mali sme pred sebou náročnú trasu – z Ontaria do mesta Bend. Odhodlávali sme sa na ňu asi 3 dni. Bola to dlhá, dlhá trasa cez “ničotu“, približne na 5 hodín. Museli sme ísť takú diaľku, lebo až v meste Bend bol internet, ktorý bol potrebný, aby Peťo mohol pracovať.

No prekonali sme to. Unavený sme zaparkovali v Bend, kde nás našťastie nikto neotravoval.

Víkend sme si chceli trochu oddýchnuť, preto sme sa nikam neponáhľali. Spali sme na jednom opustenom odpočívadle blízko mesta Chemult a po ceste sme si pozreli krásny park Lava Lands. Ďalší deň sme si šli pozrieť národný park Crater Lake. Nádhera! Voda v kráteri bola krásne modrá, takú som naposledy videla v Kanade.

Keď sme šliapali hore na vyhliadku, za nami išli dvaja ľudia, čo nosili na ramenách zajace, ktoré mali okrem všetkého vôdzku! Asi som fakt v Amerike.

Keď sme z parku išli cestou 62, mala som pocit akoby som bola v raji. Po tých dňoch v púšti vidíte zrazu lesy, lesy, a znova lesy. Ale nie len tak nejaké. Toto boli tak obrovské a hrubé stromy, že bolo ledva vidno na oblohu. Bola to taká filmová cesta. Kto by bol náhodou v Oregone (blízko pri pobreží), určite ju nepremeškajte.

Prešli sme cez mesto Grand Pass a pokračovali ku Kalifornii a oceánu.