Haloween v Grand Canyon

Po ceste do Grand Canyon sme sa na jednu noc zastavili na púšti. Iba tak. Chceli sme vidieť hviezdy a zažiť si to reálne ticho. Boli sme tam úplne sami a skoro vôbec sme nepočuli autá. Hviezdy boli prekrásne, žiariace a jasné. Príves sme si vyvoňali šalviou a počúvali okolité zvuky zvierat a hmyzu.

Grand Canyon bol samozrejme úžasný. Obrovský. Nie, obrovský je slabé slovo. Bol nekonečný. Kam sme len pozreli boli kaňony, ďalšie a ďalšie... Bolo to nádherné – až mi slzili oči ako som sa pokúšala dovidieť na koniec.

Videli sme nádherné výhľady.

Boli sem sa pozrieť aj na jednej výhľadni – Desert View, ktorá bola pomaľovaná obrázkami a výjavmi a odkiaľ sa dalo vidieť dosť ďaleko. Zabávali sme sa na ľuďoch, ktorí tam len fotili a fotili a vôbec nevnímali kde sú. Prišlo mi ich trochu ľúto.

Rozprávali sme sa tam s jedným umelcom (indiánom), ktorý tam vyrábal krásne koberce a pončá. Bolo to fascinujúce počúvať ako s láskou rozprával o svojich výrobkoch.

Boli sme si vyskúšať aj jednu menšiu túru. Táto však bola trochu atypická, nešlo sa hore kopcom, ale dole kaňonom. Keď sme prišli po prvý bod, sadli sme si na kamene a už som sa nechcela pohnúť, vedela by som tam sedieť aj celý deň. Bol tam krásny výhľad a bolo vidieť hlboko pod nás.

Znova sme zblízka videli krásnu srnu ( tu sa volajú „elk“ a sú trochu väčšie).

Grand Canyon nás nesklamal a spokojní sme sa vybrali smerom na mesto Flagstaff. Ešte pred tým sme však zastavili na ďalšiu noc v púšti.