Po stopách Máyov

Áno, nebudeme si klamať, po takom dlhom čase som sa konečne dostala k tomu, aby som Ti porozprávala o Mexiku. Nebudem tu rozoberať faktografické informácie o počte obyvateľov alebo o veľkosti toho úžasne obrovského Mexika... Rada by som však hovorila o našich zážitkoch. Bolo ich veľa. V Mexiku a na Belize sme strávili dni od 18.Novembra až do 2.Februára, čiže 76 dní.

Prílet do mesta Cancún nebol príjemný. Leteli sme v noci. Unavení a zničení sme sa šuchtali po letisku a čakali na kufre... Nedorazili. Paráda! Vraj nám ich doručia... Premýšľala som, či ich ešte uvidíme. Boli to len veci, viem, no aj kopec darčekov a suvenírov, ktoré pricestovali až z Kanady. Mrzelo by ma to – no netreba strácať nádej! Na druhý deň ráno dorazili až ku naším dverám. Bývali sme v centre mesta cez airb&b.com . Našli sme si krásnu izbičku v dome, kde bývali aj ďalší ľudia.

Prvý týždeň by sa asi väčšina ľudí ponáhľala na pláž... Veď Karibik nevidíš každý deň, predsa! Nám sa akosi nechcelo, konečne sme mohli odpočívať v príjemne klimatizovanej izbe, prejsť sa trochu po meste v tielku a v krátkych nohaviciach (na konci novembra!) a byť spolu a nikam sa neponáhlať.

V dome s nami býval aj jeden mladý kanadský pár – Emma a Liam. Úžasní a hlavne zábavní ľudia. Zaujímavé bolo, že až pri nich sa mi začala zlepšovať angličtina. Boli to (a predpokladám, že ešte aj sú) blázni. Každý večer niečo vymýšľali – popravde sa ani nedivím, nemohli byť v Mexiku tak dlho ako my...

Z domčeka v Cancún odchádzali skôr ako my, na ostrov Isla Mujeres (tzv. ostrov žien). Neskôr sme ich tam išli pozrieť. Je to malý ostrov preplnený turistami kúsok od Cancún, loďou asi 20 minút. Bol víkend, tak sme šli pred obedom. Najedli sme sa a celý deň sme strávili v piesku pri krásnej tyrkysovej vode karibského mora. Večer sme išli na slávnosť pred kostolom, kde sa tancovali tradičné tance v tradičných kostýmoch. Pripomenulo mi to naše ľudové tance...

Naša ďalšia zastávka bola mesto Akumal, kde sme si s Liamom a Emmou rezervovali domček v jednom menšom rezorte v džungli. Dvojizbový, klimatizovaný s kuchyňou a kúpeľňou (aj s bazénom).Veľmi pekný. Len pláž bola ďaleko.

Keď sme sa šli pozrieť k moru, Peťo sa išiel potápať a narazil na dve či tri obrovské korytnačky, plávajúce popri ňom. Žiaľ naše posledné dni (pre Liama a Emmu) chytili črevné virózy, ktoré vedia byť naozaj nepríjemné, obišli iba Peťa. :-)

Keď kamaráti odišli, presúvali sme sa do mesta Tulum. Je to zaujímavé mesto, hlavne pre mladých. Na sever nájdete aj Mayské pyramídy, ktoré sú postavené priamo nad morom (je to veľmi známa turistická destinácia). Sú krásne. Boli sme sa na nich pozrieť na požičaných bicykloch. V Tulum sme sa nezdržali dlho.

Ďalej sme šli do mesta Bacalar. Bývanie sa mi vôbec nepáčilo no mestečko to bolo krásne. Bolo tam veľké námestie kde každý večer na minútu presne o 7 začali bláznivo čvirikať vtáci. Ale až tak, že ste nepočuli vlastné slovo. Viacerých Mexičanov to znervózňovalo, tak sa snažili vtáky plašiť, ale o pár minút začali zase. Taktiež tam bola najlepšia pizza a tiramisu akú som kedy jedla... Och tak by som sa tam vrátila. (odporúčam reštauráciu Bertilla).V Bacalar nie je more, no je tam lagúna so sladkou vodou v ktorej sa príjemne pláva. V Bacalar sme taktiež stretli pár – Esteban a Maga – ktorí vyrábali ručne šperky a za to čo si zarobili cestovali po južnej Amerike. Nevedeli dobre po anglicky tak bolo ťažšie sa dorozumieť.

Chetumal je hlavné mesto štátu Quintana Roo. Bývali sme tam u jednej veľmi ale veľmi milej Mexičanky – na meno si nespomeniem ale volali sme ju Seňora. Varila nám, aj keď nemusela. Takže sme si zažili originálnu mexickú kuchyňu od „maminky“. V Chetumal sa v mori nedá kúpať – je príliš špinavé. Boli sme tam na vianočných trhoch. Mám aj jednu fotku, kde je odfotený teplomer, čo bol na ulici a vianočné ozdoby (32¤). Sranda. Na Vianoce sme chceli ísť na Belize. Všetci sa nás snažili odhovoriť no nakoniec nám zrovna tam bolo asi najlepšie.

Išli sme do mesta Corozal. Ďalej nás to nelákalo (aj keď, premýšľali sme aj nad Guatemalou). Cesta z Mexika na Belize je celkom zábava – autobusom (požičaným z amerických škôl). Ubytovali sme sa v jednom malom hotelíku s kuchyňou, na severe Belize ,majiteľ hotela je Walesan („Velšan“) a poradil nám jednu dobrú reštauráciu, kde sa dá si dať aj belizske pivo. A tam to všetko začalo.

„Odkiaľ ste?“ Obzreli sme sa, usmieval sa na nás starší chlapík - Bruce, čo sedel za barom a pil už spomínané belizske pivo. „Zo Slovenska.“ Prisadli sme si k nemu a jeho kamarátovi a bavili sme sa o Slovensku, o Kanade, z ktorej pochádza on, o tom čo tu robí – prečo prišiel na dôchodok práve sem a tak ďalej. Stali sa z nás priatelia a trávili sme s ním a jeho priateľmi veľa času. Ukázal nám okolie, májske pyramídy, iné dediny, zoznámil nás s kopou ľudí. Vianoce sme trávili s ním, s kamarátom Gradym v rodine kreolsko-mexických miestnych, žijúcich v džungli, ktorí boli neuveriteľne pohostinní a veselí. Boli to zaujímavé Vianoce už len tým, že nám bolo teplo v tielku a v kraťasoch. Bruce nás zoznámil aj s Francescou, ktorá bola kedysi vydatá za Slováka a mala s ním dvoch synov – Alex a Jason - dvojičky o trochu starších odo mňa. Boli veľmi zábavní a stále museli niečo podnikať. Peťo si s nimi veľmi rozumel. Francesca však mala nového priateľa Teda, ktorý má dve deti v podobnom veku ako dvojičky, Crystal a David – no David bol mladší. S nimi všetkými sme strávili Silvester J

Keď sme sa vracali do Mexika, moc sa nám nechcelo odchádzať z Belize od našich nových priateľov.

Šli sme späť do Bacalaru a to len kvôli tej výbornej talianskej reštaurácii, ktorú som už raz spomínala (Bertilla), boli sme tam tri dni a dve noci v moteli blízko cesty. Odtiaľ sme zobrali autobus/van do mesta Mahahual. To vám bol raj!

Nádherné miesto. Menej turistov (turisti tam boli iba keď prišla veľká, ale naozaj veľká loď z Floridy, no našťastie iba na pár hodín) v Mahahual sme boli viac ako týždeň. Ubytovali sme sa v stane v jednom „rezortíku“ menom Blue Kay. Od nášho stanu sme prešli 10 metrov a boli sme hneď pri krásne tyrkysovom mori. V Blue Kay sme sa zoznámili s veľmi mladým personálom, dosť zaujímaví ľudia. Zoznámili sme sa napríklad s Talianom – Andrea, ktorý vedel krásne španielsky aj anglicky.

Porozprával nám príbehy čo všetko zažil a čo ešte plánuje... Keď ste šli ďalej po promenáde narazili ste na milión malých mexických obchodíkov so suvenírmi, klobúkmi, plávkami, kubánskymi cigarami a podobnými serepetičkami.

Neďaleko Blue Kay bol aj „obchodík“ kde požičiavali postroj na potápanie a brali ľudí potápať sa... Peťa to lákalo tak sme sa tam šli spýtať. Hm, chlapík mal nejakú zvláštnu angličtinu a nebol to Mexičan... „Where are you from?“ nedá to Peťovi a spýta sa ho odkiaľ je. „Czech Republic“ usmiaty Ondro odpovedá... „Myslel som si, ten prízvuk sa mi nezdal“ zasmial sa Peťo no teraz už po slovensky. „Jééé čaute, to je supr, jsem nečekal že tady potkám našich.“ A tak to šlo…

V Mahahual sme stretli aj Estebana a Magu, ktorých som už spomínala pri meste Bacalar. Tešili sa, že sme sa stretli a pozvali nás k nim do kempu, že si uvaríme niečo na večeru. Pozvanie sme prijali a strávili sme u nich pekný večer. Ako sme sedeli pri ich stane a navzájom sa učili angličtinu a španielčinu prišli do kempu traja chalani. Maga ich hneď zavolala, nech sa pridajú k nám. Thomas, Chris a Cole boli Američania, ktorí sa rozhodli ísť naprieč Mexikom v ich Dodge dodávke. Ani jeden z nich mi neprišiel ako Američan. Super sa s nimi rozprávalo a mali zaujímavé názory.

V Mahahual sme ešte boli pár dní, 10. januára sme sa presunuli z raja do „veľkomesta“ - Playa del Carmen. Ubytovali sme sa trochu ďalej od centra u chalana menom Isro (Israel). Isro je Mexičan, je vegetarián tak nás naučil zopár trikov a receptov.

Playa del Carmen je veľké turistické mesto, pláž má veľmi peknú no je to doslova hlava na hlave. Neďaleko pobrežia je ostrov s názvom Cozumel. Isro nám ho tiež odporúčal – „pranajmite si skúter a prejdite si ostrov“.

Tak sme strávili jeden deň na ostrove Cozumel, ktorý sme si prešli s naším novým červeným tátošom. Videli sme krásne pláže, džunglu aj bar postavený na počesť Boba Marleyho. Peťo sa trochu potápal za korálmi ale keď videl vo vode medúzy utekal na breh. Boli sme sa pozrieť aj trošku vo vnútrozemí, keď sme navštívili malé mestečko El Cedral, kde bola maličká pozostalosť z čias Májov. Tam sme aj troška pošaškovali s miestnymi obchodníkmi a skúšali sme sa dohodnúť na cene. Večer sme sa plavili naspäť do Playa del Carmen, kde sme zažili krásnu šou na počesť histórie Mexika. Májske tance a hudba, oheň a príbehy z ktorých vás zamrazí (aj keď im nerozumiete lebo sú v španielčine).

Posledná zastávka pred naším odletom bol znova Cancún, na 10 dní. Oddýchli sme si, prebrali sme veci, čo sme si chceli vziať s nami a vyradili nepotrebné. Pekne sme sa pripravili na odlet. 10 dní sme bývali u zaujímavého páru Jenny a jej priateľa. Jeden deň sme mali dohodnutú exkurziu ku Chichén-Itza. Bolo to od 6 rána do 11 večer, a stihli sme ísť pozrieť Chichén-Itza pyramídy, Valladolit a jedna máyska dedinka, kde sme obedovali. Vrátili sme sa vyčerpaný ako sme na celom našom výlete ešte neboli.

Posledné dni sme strávili na krásnej bielej pláži v hotelovej zóne, pri azúrovej vode.

Raz musel prísť záver a ten náš prišiel akosi rýchlo.

Rozlúčili sme sa s morom, plážou a 2. februára sme leteli do Londýna.

(na fotke: TULUM, Májske ruiny)